Všetko to odpálil príchod terajších maturantov na našu školu, ktorí začali písať tento príbeh. Taký kolektív, ako máme teraz, sme na škole ešte nemali. Chalani si výborne spolu rozumejú nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. Jonatán Jokel, Ľubomír Mikuš, Michal Prádel, Adam Mikula, Lukáš Obrcian, Štefan Škuta, Jakub Škuta, Samuel Franek, Martin Lakoštík, Šimon Meško, Matej Orolim, Adam David, Miloš Hnilica. Toto je naša zostava, ktorá ukazuje, že patrí medzi florbalovú špičku. No a posledné 4 roky boli pre nás ako z florbalovej rozprávky.
Každý rok, ak chceme postúpiť na majstrovstvá Slovenska, musíme najprv vyhrať okresné kolo, kvalifikáciu do krajského kola a v neposlednom rade aj krajské kolo.
Od roku 2023 sa nám každoročne darí prebojovať až na majstrovstvá Slovenska, ale čo je najhlavnejšie, vždy si odtiaľ odniesť medailu. V roku 2023 mala bronzový lesk, v roku 2024 opäť bronzový lesk, rok 2025 priniesol zmenu a na krk sme si zavesili strieborné medaily. Ešte to máme v čerstvej pamäti, ako sme v predĺžení inkasovali zlatý gól a prišli o titul majstrov Slovenska.
Rok 2025 bol však pre nás mimoriadne úspešný. Prvýkrát od samosprávnych krajov vznikla myšlienka zorganizovať krajské športové hry, ktoré sa konali v Košiciach. Každý kraj mal možnosť nominovať 1 školu, ktorá reprezentovala svoj kraj. Žilinský kraj vyberal školu podľa najlepších športových výsledkov a vybral naše gymnázium. Určite už niektorí viete, ako to dopadlo. 8 najlepších tímov z celého Slovenka sa stretlo, aby zabojovalo o titul majstra Slovenska. Tu sa ukázala sila nášho kolektívu, nezlomnosť, bojovnosť a charakter, pretože chalani neprehrali ani 1 zápas a suverénnym spôsobom ovládli Krajské športové hry SK8. Prvýkrát v histórii našej školy sa stali majstrami Slovenska vo florbale.
Rok 2026, 28. – 29. apríl, Košice, znova majstrovstvá Slovenka. Zmena hracieho času (3 x 10 min.), zmena hráčov na súpiske (nie 15, ale iba 12), zmena prostredia. Ubytovanie na jednej strane Košíc, stravovanie na druhej, hala na ďalšej. 2 dni stresov, behačiek, naháňačiek. Organizácia, ach, jaj!
Prvý hrací deň sa hrá o čo najlepšie umiestnenie a o možnosť vybrať si čo najlepšieho súpera do vyraďovacích bojov. My sme si vybrali Banskú Bystricu. V boji o semifinále sme ju zdolali 5 : 1 a postúpili do top 4. Tu na nás čakali Košice. Už pred začiatkom to bolo dosť nervózne a Košice ukazovali svoju nadradenosť a povýšenosť pri výbere strany. Zápas bol rýchly, dynamický a po prvých 2 tretinách svietil stav 0 : 0. Dokonca sme strelili gól, z ktorého sme sa ale dlho netešili, lebo košickí rozhodcovia nám ho neuznali. 6 minút pred koncom sme sa však ujali vedenia, ale následne sme dostali 2 góly od Kopejtka, slovenského reprezentanta a hráča českej extraligy. Avšak, už od začiatku sa nám nepozdávala jeho čepeľ. Vo florbale je podľa pravidiel maximálne zahnutie 30 mm. My sme to na nevôľu celej košickej haly dali premerať rozhodcom a chlapcovi namerali neuveriteľných 40 mm. O 1 cm mal zakrivenie väčšie ako je povolené, čo mu dávalo obrovskú výhodu pri streľbe a kontrole loptičky. Dostal síce necelé 4 minúty pred koncom červenú kartu, ale jeho góly, bohužiaľ, ostali. Smutné, lebo na lavičke Košíc bol bývalý predseda SZFB, otec spomenutého hráča, a reprezentačný tréner Pelegrin, ktorí o tom museli dopredu vedieť a aj napriek tomu ho na ihrisko pustili. Takto vyhrávajú Košice.
Po tomto fiasku sme museli nabrať všetky sily a sústrediť sa na zápas o 3. miesto. Chlapci boli enormne preťažení, mnohí zranení, bez oddychu, regenerácie a chuti vrátiť sa do haly, ale museli sme to nejako dohrať. S Prešovom sme si poradili 7 : 3 a aj štvrtý rok po sebe sme sa tak postavili na stupne víťazov.
Celý turnaj sme začali na 2 päťky, Matej Orolim bol už konečne zdravotne v poriadku a mali sme aj „zámorskú posilu“ Michala Prádela. V obrane sme mali silnú štvoricu Jonatána, Števka, Adama a Samka. Obrana hrala fantasticky, dopĺňali sa navzájom, hrali obetavo a odniesli si množstvo modrín od blokovaných lôpt. V úlohách centrov hral Matej so Šimonom. Ich kreativita zamotala hlavu nejednému hráčovi a na ihrisku ukazovali svoj obrovský prehľad. V útoku bolo silné kvarteto Ľubo s Maťom a Mišo s Lukášom. Ľubo lietal po ihrisku ako víchor, v každom zápase ho bolo cítiť, nastrieľal 9 gólov a stal sa opäť našim najlepším strelcom. Svoje 2 samostatné nájazdy premenil s kľudom Angličana. Maťo mal pomalší rozbeh, ale nakoniec sa aj on rozstrieľal a pomohol tímu k úspechu. Miško, napriek tomu, že florbal vôbec nehráva, patril k top hráčom. Tvoju obaľovačku, ktorou si trafil vinkeľ, si budeme pamätať navždy. Lukáš hral tiež fantasticky a bol prínosom pre náš tím. V bránke sme mali oporu v podobe Jakuba, ktorý nás podržal v ťažkých chvíľach.
Chcem sa všetkým poďakovať, že ste za školu nasadzovali svoje zdravie, ozaj si to veľmi vážim a cením.
Tento rok bude o to bolestivejší, že 6 hráči našej zostavy (Jonatán Jokel, Adam Mikula, Lukáš Obrcian, Michal Prádel, Ľubomír Mikuš a Štefan Škuta) končia štúdium a toto bolo ich posledné vystúpenie. Chcem vám poďakovať za nádhernú reprezentáciu školy počas celého vášho štúdia. Chalani ste neskutoční a bojím sa, že nenahraditeľní. PaedDr. Juraj Lenart