Aj tento rok sme si na hodinách slovenského jazyka a literatúry pripomenuli Medzinárodný deň materinského jazyka, ktorý bol vyhlásený na konferencii OSN v roku 1999. Impulzom pre stanovenie tohto dňa bolo zachovanie pamiatky na hrdinstvo bengálskych študentov, ktorí 21. februára 1952 demonštrovali v Dháke zauznanie svojho materinského jazyka bengálčiny ako druhého oficiálneho jazyka vtedajšieho Pakistanu. Počas demonštrácie ich zastrelila polícia.
Vedeli ste, že podľa údajov OSN by do konca storočia mohla zaniknúť približne polovice zo 7-tisíc svetových jazykov? Ide najmä o jazyky pôvodných obyvateľov – dedia sa z generácie na generáciu (v škole ani vo verejnej sfére sa nepoužívajú).
Cieľom tohto dňa je pripomienka dôležitosti spoznávania a zvyšovaniaúrovne ovládania materinského jazyka, pretože ten je pre každého z nás jedinečný a výnimočný, máme ho zakódovaný natrvalo a zabezpečuje nám videnie a vnímanie nášho sveta okolo. Aj P. O. Hviezdoslav si uvedomoval a obdivoval krásu svojej rodnej reči: „Ó, mojej matky reč je krásota, je milota, je rozkoš, láska svätá...“