Bolesť, vyčerpanosť, slzy, ísť za prah svojich možností, to sú hodnoty bojovníkov, ktoré vás
posúvajú vpred a robia z vás rozdielových hráčov.
2 posledné aprílové dni boli určené Majstrovstvám Slovenska vo florbale, ktoré bývajú už na
tradičnom mieste, v Trenčíne. 479 škôl a 5165 žiakov sa pokúšalo tento rok nominovať na
tento vrchol školských súťaží. Iba hŕstke z nich sa to podarilo, a naša škola mala tú česť. 15
našich bojovníkov, odhodlaných urobiť dobrý výsledok, vyrazilo do boja. Možno si vravíte,
že je to ľahké, dostať sa na MSR, ale verte, že je to obrovská vzácnosť pri tak obrovskej
konkurencii. Nám sa to podarilo 3 roky po sebe. Musíte mať výborných hráčov a výborný
kolektív, a ten my máme. Chalani z florbalového klubu Žatva 90, doplnení ďalšími
výbornými hráčmi z našej školy, ukazujú svoje kvality a robia si výborné meno vo svete
florbalu.
Juniorskí reprezentanti, mužskí reprezentanti, extraligoví hráči, takáto kvalita nám stála
v ceste za dosiahnutím nášho cieľa.
Prvý deň sa hralo v skupinách o čo najlepšiu východiskovú pozíciu pred finálovým dňom.
Prvý deň nikto nevypadával a všetkých 8 tímov hralo aj na druhý deň.
V prvom zápase finálového dňa nás čakal silný Trenčín, ktorý mal značnú podporu v hľadisku
a výhodu domáceho prostredia, chvalabohu ju nedokázal využiť a my sme ho dokonale
zaskočili a porazili 6 : 3. V semifinále dostávame za súpera Bratislavu, ťažký zápas,
vyrovnaný zápas, makáme, nevládzeme, ale po vynikajúcom výkone ju porážame 4 : 3 a
prvýkrát v histórii sa tešíme z postupu do finále.
Finálový zápas, nervydrásajúci zápas, stav 4 : 4, v riadnom hracom čase sa nerozhodlo, 3-
minútové predĺženie, náš tlak, 14 sekúnd pred koncom predĺženia dostávame gól. Nemôžeme
tomu uveriť, nechceme tomu veriť, čo sa práve stalo. Taký malý kúsok, 14 sekúnd. Čo je 14
sekúnd v živote človeka? Chlapci padajú na zem, držia hlavy, smútia, titul majstra Slovenska
bol tak blízko, blízučko.
Auuu, ešte teraz to bolí.
Po chvíľke sklamania si ale uvedomujeme, čo sme práve dosiahli, prehra síce bolí, hlavne
takáto, ale 2. miesto na Slovensku. Vicemajstri Slovenska!!! Nádhera, fantázia, neuveriteľné,
neopísateľný pocit.
Maťo Orolim, kapitán nášho tímu, bol veľkou osobnosťou na ihrisku a aj v tíme, fungovali ste
ako 1 celok, pracovali ste jeden za druhého, preto to tak klapalo. Hrali ste aj za Miša Prádela
či Šimona Meška, ktorí nám tento rok nemohli pomôcť. Ani bolesti členka, kolena, zlomená
kostička v zápästí vás neodradili, aby ste nasadili svoje sily a pričinili sa o úžasný výsledok.
Ja vám za to ďakujem a cením si vaše nasadenie.
Ľubo Mikuš, Martin Lakoštík, obaja takmer bez striedania, odmakali vpredu obrovskú robotu
a nastrieľali množstvo gólov. Keď bolo treba, doplnili ich novici Miloš Hnilica, Marco Flajs a
Filip Vráb. Maťo Orolim a Adam Mikula, v úlohách centrov rozdávali prihrávky snov a keď
bolo treba aj skórovali. V obrane Branko Mahút, 2-metrová stena, namakaný Števko Škuta,
vzbudzovali obrovský rešpekt pred súperom, skvelo im sekundovali Jonatán Jokel, tradičný
nepriestrelný mních vzadu a pevná opora tímu, či Samo Franek, ktorý sa vynikajúco
zapracoval do tímu. Asi najťažšiu úlohu v tíme má brankár, on je ten, kto musí podržať tím
v tých najťažších chvíľach. Dôveru som zveril do rúk Kuba Škutu, ktorý dokazoval nielen
mne, ale celému tímu, že do bránky právom patrí. Vynikajúce výkony, skvelé zákroky, držali
náš tím v hre o čo najlepšie umiestnenie.
Osobitne sa chcem ešte poďakovať 1 hráčovi, Brankovi Mahútovi, ktorý bol na našej škole 8
rokov a bol stálou súčasťou nášho tímu. Branko, všetko sa raz končí a tvoja cesta naberá len
iný smer. Bol si veľkým nielen navonok, ale aj srdcom, vážime si, čo si pre nás urobil
a prajeme Ti v živote len to dobré, nech sa Ti splnia všetky sny. Chceme Ti vyjadriť jedno
veľké – ĎAKUEJME!
Chalani, možno z vás nebudú chemici, biológovia, či slovenčinári, ale koho to zaujíma,
rozhodne robte to, čo robíte a čo vás baví, lebo to robíte vynikajúco. Myslím si, že športom sa
dá celkom slušne zarobiť. Ste vynikajúci športovci a máte našliapnuté k skvelej kariére.
Držím vám palce a ďakujem ešte raz za nezabudnuteľný zážitok a že sme sa mohli spolu tešiť
z tohto obrovského úspechu. Skladám vám poklonu a právom si užívajte titul – Vicemajstri
Slovenska vo florbale!