Vyrazili sme v pondelok ráno približne o 5-tej. Do Londýna sme dorazili na druhý deň ráno. Autobus nás vysadil pri O2 aréne, kde sme mali na chvíľu rozchod, a potom sme išli metrom ku Buckinghamskému palácu. Prešli sme sa cez park až ku Westministerském opátstvu. Po jeho prehliadke sme sa premiestnili na Trafalgarovo námestie a odtiaľ sme išli do Soho. Tu sme si dali prestávku na obed a veľká väčšina z nás sa šla pozrieť do Chinatownu. Vrátili sme sa k Národnej galérii, ktorá sa nachádzala na Trafalgarovom námestí a na typickom anglickom dvojposchodovom autobuse sme sa previezli k LondonEye. Po asi 30-minútovej jazde sme sa opäť na metre vrátili k O2 aréne. Autobus nás odviezol na miesto, odkiaľ si nás zobrali naše hosťovské rodiny. Bol to veľmi pekný a zaujímavý zážitok.
Ďalšie ráno nás naše ,,rodiny“ opäť zaviezli na miesto, z ktorého sme išli do Windsoru. Vo Windsore sme sa prešli krásnym centrom mesta až ku hradu, kde je pochovaná Alžbeta II.. A pretože sa tam vtedy nenachádzal terajší kráľ Karol III.,tak tadiaľ mohli lietať lietadlá. Znovu sme mali rozchod, ktorý sme využili na nákup suvenírov, oblečenia a aj kníh. Z Windsoru sme išli do Londýna, tentokrát buď do Technického alebo Prírodovedného múzea. Na konci dňa sme ešte navštívili Britské múzeum. Odtiaľ nás o 5-tej ,,vyhodili“, pretože zatvárali a museli sme ísť k rodinám. Večer sme sa s nimi chvíľu rozprávali a snažili sa tú poslednú noc využiť čo najviac.
Posledný deň sme začali návštevou parku Greenwich, kde je vyznačený nultý poludník. Odtiaľ sme sa prešli k rieke Temža, kde sme nastúpili na loď a previezli sme sa popod TowerBridge. Vystúpili sme kúsok za ním, pri TowerofLondon, kde je uschovaných mnoho kráľovských klenotov. Pred tým sme mali rozchod a niektorí z nás ochutnali národné jedlo zvanéfish and chips. V pevnosti TowerofLondon sme sa zdržali približne 1,5 až 2 hodiny. Na záver sme navštívili Katedrálu sv. Pavla, kde sme vyšli dlhých 528 schodov až na vrchol, no ten výhľad z vrchu katedrály stál za náročné stúpanie. Poslednýkrát sme sa odviezli na metre opäť k O2 aréne, kde na nás čakal autobus, aby nás odviezol domov. Do Kubína sme prišli o polnoci v piatok, teda až v sobotu. Tá nekonečná cesta určite stála za to.
