Pandémia nezasiahla len naše životy, ale aj naše štúdium. Na začiatku lukratívny spôsob výuky pre študentov sa neskôr ukázal ako skúška, ktorú bolo pre nás všetkých ťažké zvládnuť. Prišiel pocit osamotenia, sociálneho odlúčenia a strata priateľov. Po dva a pol rokoch sme sa vrátili do školy, aby sme toto všetko našli a uvedomili si, čo je v živote naozaj dôležité.
V bilingválnej triede IV.A v rámci predmetu geografia ako aj spoločného projektu s CVČ Košťany v súlade s plánom exkurzií sme sa rozhodli spojiť vyučovanie s poznávaním a získaním spoločných zážitkov, čo bol najlepší spôsob, ako dohnať zameškané. Spoznali sme Stanišovskú jaskyňu netopierov, Beliansku jaskyňu, navštívili sme Múzeum horolezectva a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, spolu s kvartou sme objavovali Štôlňu Bartolomej v Banskej Štiavnici, dozvedeli sme sa veľa o baníctve na Slovensku, zúčastnili sme sa workshopu, kde sme si vyrazili mincu z rudy, navštívili sme Krajskú hvezdáreň a planetárium Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom, absolvovali sme prehliadku artikulárneho kostol v Hronseku spojenú s prednáškou nie len o histórii kostola, ale aj o literárnych osobnostiach, ktoré žili v danom regióne, videli sme tajchy a prešli sme sa po náučnom chodníku Tatranského národného parku. Slovensko ponúka veľa krásna a som rada, že sme si mohli aspoň kúsok z tejto krásy vychutnať.
Nie pre školu, ale pre život
(Non scholae, sed vitae)